• ZÁKLAD
• _______________________________________________
   
• Spaľovací motor je stroj, ktorý spálením paliva premieňa jeho chemickú energiu na mechanickú prácu. K spaľovaniu paliva, alebo palivovej zmesi môže dochádzať v motore, ale aj mimo motora.

• Niektoré látky, všeobecne nazývané palivá, sú schopné chemickej reakcie spaľovania, pri ktorej sa uvoľňuje teplo. Ak sa uvoľneným teplom zahreje pracovný plyn, podľastavovej rovnice sa zvýši jeho tlak, alebo objem, v závislosti od toho či sa nachádza v uzavretom, alebo otvorenom priestore. Tento stav plynu môžeme využiť na vykonanie mechanickej práce, buď pôsobením tlaku na pohyblivú časť motora, alebo využitím zákona akcie a reakcie pri výtoku pracovnej látky z motora. Vyvedenie získanej mechanickej práce vo využiteľnej forme je už len vecou vhodného konštrukčného riešenia. Celý proces prebieha v súlade s druhou termodynamickou vetou len s určitou účinnosťou.
• palivá môžu byť tuhé, kvapalné alebo plynné,
• prostredie v ktorom sa spaľujú je najčastejšie vzduch ale môže to byť aj iná látka,
• spaľovanie môže prebiehať vnútri alebo mimo motora,
• pracovný plyn môže byť samostatný, alebo to môžu byť priamo spaliny,
• pracovný plyn sa priebežne vymieňa, alebo je uzavretý v motore,
• pohyblivá časť motora na ktorú pôsobí pracovný plyn sa môže pohybovať rôznym spôsobom,
• pre získanie mechanickej práce sa môže využiť jeden, druhý, alebo oba spôsoby spoločne.

• Základné rozdelenie

  Spaľovacie motory sa delia:

  V bežnej praxi sa dnes pod spaľovacím motorom rozumie spaľovací motor s vnútorným spaľovaním.

  1. podľa toho, kde k spaľovaniu dochádza (v motore alebo mimo neho) na
     • motory s vnútorným spaľovaním (väčšina súčasných spaľovacích motorov)
     • motory s vonkajším spaľovaním, pričom u nich môžme rozlišovať, či sa energia do pracovného priestoru dostáva
       • prívodom pracovných plynov (napríklad plynová turbína)
       • prestupom tepla prostredníctvom ohrievača pracovnej látky (napríklad Stirlingov motor)
  2. podľa pracovného cyklu na
     • motory s kontinuálnym pracovným cyklom (napríklad spaľovacia turbína)
     • motory s prerušovaným pracovným cyklom
       • dvojdobý motor
       • štvordobý motor
  3. Podľa základného pracovného princípu na:
     • piestové spaľovacie motory
       • motory s priamočiarym vratným pohybom piesta (väčšina súčasných spaľovacích motorov)
       • motory s krúživým pohybom piesta (Wankelov motor)
     • lopatkové motory (turbíny)
     • reaktívne motory (prúdové, alebo raketové)
  4. Piestové spaľovacie motory sa podľa spôsobu vyvolania spaľovania delia na:
     • zážihové - spaľovanie vyvolá energia z vonkajšieho zdroja - iskra zapaľovacej sviečky
     • vznetové - kde spaľovanie vyvolá ohrev stlačenej zmesi nad zápalnú teplotu
     • motory s kombinovaným zapaľovaním
     • žiarové motory

• Ďalšie rozdelenia

  Existujú aj ďalšie podrobnejšie hľadiská. Nasledovný zoznam kritérií nie je úplný, navyše jednotlivé kategórie spaľovacích motorov, napríklad turbíny, majú špecifické vlastné kategórie.

  • podľa druhu spaľovaného paliva sa motory rozdeľujú na:
    • plynové - spaľujúce plynné palivá napríklad zemný plyn
    • na kvapalné palivá - ropné (benzín, nafta), alebo iné (alkohol)
    • na tuhé palivá - napríklad práškové uhlie
    • rôznopalivové - ktoré môžu prejsť na spaľovanie iného paliva s úpravami prípadne bez úprav motora
    • viacpalivové - ktoré spaľujú súčasne viac druhov paliva
  • podľa miesta prípravy zmesi:
    • s tvorbou zmesi mimo pracovného priestoru - napríklad v karburátore, spaľovacej komore
    • s tvorbou zmesi v pracovnom priestore - napríklad vo valci vznetových motorov
  • podľa pracovného určenia na: stacionárne, mobilné, priemyselné, elektrárenské, lodné, železničné, vozidlové, traktorové, špeciálne a iné.

  • História

    Prvé návrhy využitia strelného prachu, ako zdroja mechanickej energie sa objavili už v 17. storočí. Vo Francúzsku sa problematikou zaoberali Hautefeuille a Denis Papin, v Holandsku Christian Huygens. Koncom18. storočia navrhol Street vo Veľkej Británii využiť zmes kvapalného paliva so vzduchom a Barber navrhol prvú spaľovaciu turbínu. V 19. storočí patentoval Lebon dvojčinný plynový motor, S. Brown postavil plynový motor a v roku 1826 ho zabudoval do vozidla. J. Lenoir skonštruoval v roku 1860 dvojtaktný dvojčinný posúvačový motor na svietiplyn. V roku 1867 Nikolaus Otto a Langen skonštruovali atmosférický plynový motor, v roku 1873 Reithmann štvortaktný plynový motor, v roku 1878 opäť Otto ležatý štvortaktný plynový jedno činný motor. V roku 1879 skonštruoval Kostovič zážihový motor s výkonom až 60 kW na pohon vzducholodí. V roku 1884 Gottlieb Daimler skonštruoval prvý štvortaktný zážihový motor s vysokými otáčkami. V roku 1893 opísal Rudolf Diesel pracovný obeh na využitie práškového uhlia, alebo iných ťažkých palív. V 10. rokoch 20. storočia prebiehali pokusy vstrekovať palivo čerpadlom a nie prostredníctvom stlačeného vzduchu. Sériovú výrobu automobilov, a teda aj ich motorov začala v roku 1908 firma Ford. V roku 1912 postavila švajčiarska firma Sulzer prvé lokomotívy, poháňané naftovým motorom.

Ďalšie informácie : http://sk.wikipedia.org/wiki/Spaľovací_motor